The Folkvanger Hall

Kto je hlavnou postavou môjho rozprávania? Ťažko to konkrétne definovať. Tarzan…? Ježiš…? Tarabas…? Skoro. Jednoducho povedané – mladý príťažlivý muž.

Kedy to vlastne začalo? Tak túto otázku si už niekoľko týždňov kladiem aj ja. Neviem. Sú to dva alebo tri roky. Mám len niekoľko záchytných bodov, ktoré mi napriek tomu až tak veľa nepovedali. Viem, že keď som začala pred dvomi rokmi chodiť s Bobrom (mojím príšerným ex), už som ho poznala. Ale či som ho poznala aj vtedy, keď som chodila s mojím prvým chalanom, to vám nepoviem, lebo si tým sama nie som istá. ON tvrdí, že sú to už tri roky a spoznali sme sa cez letné prázdniny. Je to možné, Budem mu veriť. To by ale znamenalo, že som ho spoznala asi 5 – 6 mesiacov predtým, ako som sa dala dokopy s mojou veľkou láskou. Sama seba sa teraz pýtam, prečo som si s ním vtedy nezačala?

Viem, že keď som ho spoznala, bola som unesená jeho fyzickým výzorom. Bol (a stále je) to presne ten typ muža, ktorý ma priťahuje. Niekto by možno povedal, že si to nemôžem dovoliť, lebo bol vysoký 190cm, štíhly, do ksichtu absolútne NÁDHERNÝ(!!!), mal malú briadku, ktorá vo mne silno evokovala Bama Margeru a napokon to najdôležitejšie, čo tvorí v mojom prípade na mužovi 75% úspechu, mal dlhé tmavohnedé vlnité vlasy! 😛 Ja milujem, keď má muž dlhé vlasy. Je to proste božské. Výzorovo bol vskutku neodolateľný, príťažlivý, vzrušujúci!!!

Na základe prepočtov vychádzajúcich z údajov, že sme sa spoznali pred tromi rokmi, mal vtedy tento božský princ 24 rokov. A jeho božské meno je Filip. Pravdupovediac, konečne normálne bezpríznakové pomenovanie. Chodila som totiž neskôr s Ďurom, ktorého som kvôli jeho nudnému, nezáživnému, tuctovému, staromódnemu menu vždy radšej oslovovala Miguel (tiež to bol jeden z tých južanských typov), a ešte neskôr som chodila s istým nemožným Borisom, ktorý si zase vyžadoval, aby som ho volala Bobor, čo je asi tá najprimitívnejšia prezývka, akú som kedy počula. Predstavte si, že vám nejaký chalan povie: „Volaj ma Poník, tak ako všetci.“ Choré! Ale volala som ho tak. Bobor. V podstate je to tak asi dobre, lebo on by si pekné meno aj tak nezaslúžil. Bobor bolo dobré.

Takže späť k Filipkovi. Čo by som o ňom ešte mala spomenúť? Pochádzal z Nitry, ale väčšinu času trávil v Martine, kde pracoval v nejakej stavebnej firme. Čo sa týka vzdelania, nie som si celkom na istom, ale podľa všetkého je Ing. Aspoň sa mi zdá, že mi to spomínal ešte kedysi pred tromi rokmi. Teraz nedávno som na nete videla fotku, kde je spolu s ďalším chalanom ožratý ako moľa a pred sebou majú na zemi z prázdnych fliaš od alkoholu vytvorený nápis „ING“. Takže asi bude fakt inžinier. Bohužiaľ, už som zabudla, na akú školu chodil… :-/

Okrem jeho fyzického vzhľadu sa mi na ňom veľmi páčilo aj to, že bol inteligentný a oproti väčšine chalanov, s ktorými som si kedysi písala, relatívne dobre ovládal pravopis. Alebo to bolo vďaka T9-tke? Nikto však nie je dokonalý, to je mi už dnes jasné. Tak aké temné tajomstvo ukrýva pán Dokonalý?

Nymfomániu.

Tento jeho malý nedostatok, resp. prebytok, sa u neho prejavil už veľmi skoro. Veľmi rád mi po večeroch volával a ani jeden náš rozhovor sa nezaobišiel bez tej „horúcej“ témy. Už mi to šlo celkom aj na nervy. Je pravda, že spočiatku som spolupracovala a odpovedala som na jeho pikantné otázky, no bol čoraz dotieravejší. Začalo to presahovať prijateľné medze. Viackrát som mu to aj otvorene povedala, no nezabralo to. Bolo to zjavne to jediné, čo ho zaujímalo. Čo je však zaujímavé, napriek tomu, že stále hovoril len o sexe, vždy keď som sa ho spýtala, či má babu, jeho odpoveď znela: nie. A pritom som mala pocit, že je dostatočne príťažlivý, takže by pre neho nemal byť žiadny problém nejakú babu zbaliť.

Neprekonateľná rozchodnosť v názorovej rovine zrejme viedla k tomu, že mi začal volávať čoraz menej, až s tým napokon úplne prestal.

V tom istom roku som spoznala už spomínaného Miguela, to je ale samostatná kapitola v mojom živote. Čo nasledovalo potom je pre mňa opäť trošku zahmlené. Každopádne, v októbri nasledujúceho roku som sa dala dokopy s Bobrom, ktorý takisto tvorí samostatnú hororovú kapitolu môjho života, no svojím spôsobom zasiahol aj do môjho vzťahu s Filipom. Ako to celé bolo?

Nuž, v mobile som mala v čase, keď som sa dala dokopy s pánom Príšerným, celkom slušnú zbierku fotiek reprezentujúcich pestrú vzorku slovenských samčekov. A to tak zahalených, ako aj odhalených. 😉 V tomto výbere najlepších z najlepších jednoznačne dominoval božský Filip. V podstate by sa vôbec nič nedialo, keby sa pán Príšerný nehrabal v mojom mobile. Lenže on sa hrabal. A našiel, čo nemal. Keď sa nad tým tak nezaujato zamyslím, je celkom pochopiteľné, že nebol nadšený, keď v telefóne svojej priateľky našiel sadu pánskych prirodzení. Rovnako chápem aj jeho znepokojenie z muža, ktorý sa nachádzal na viac ako 50% fotografií a bol asi tak 1000-násobne krajší ako on. Nezazlievam mu, že odo mňa žiadal, aby som si tie fotky vymazala. Nuž, bola som prinútená urobiť to, hoci mi to lámalo srdce. Zmazala som všetky fotografie Filipa. Tie nahé aj oblečené. A keďže Bobor v ňom (oprávnene) videl príliš silnú konkurenciu, donútil ma tiež vymazať si jeho telefónne číslo.Bol to veľmi závažný krok a to najmä preto, že medzi časom som si číslo zmenila a Filip ho ešte nemal.

Našťastie, osud si nájde cestu. 🙂